TRAVEL : Zanzibar a náš jediný súkromný výlet
 |
| Na obrázku je ozaj stará korytnačka... Ale terat nie ja :D Korytnačiak Rony má 56 rokov. |
Ten náš mal dve zastávky :
1. Zoo
2. Prales a opičky - Jozani forest
Výlet sme si kupovali od nášho miestneho delagáta menom Mudasir.
Ukázal nám aj iné výlety, ale malý vybral opičky a jašterice... Takže bolo rozhodnuté... Úprimne, ostrov, kde držali ľudí v zemi je celkovo veľmi smutná história a ani ja som nemala záujem vidieť smutné veci... Veď už stačí, že vôbec niečo také bolo. A na plávanie s delfínmi by som chcela skôr súkromnú loď a mať na to celý deň... A nie aj s ďalšími kopec turistami z autobusu... Na korenia som chcela ísť, ale to už som nenašla podporu vo svojej skupine hehe... Rada chodím na farmy a korenia, kde človek často zistí, ako to korenie aj má naozaj chutiť a aký je to rozdiel oproti otmu, čo kupujeme tuto na Slovensku.
Cena výletu bola 80EUR na dospelú osobu (ak ste chceli doláre, cena bola rovnaká, kurz tu bol 1 euro = 1 dolár).
 |
| 2-dňová korytnačka. |
Neviem, či minibus je správny názov... Miesto v predu pre šoféra a spolusediaceho, potom stedný rad pre 3 osoby a úžší zadný rad tiež pre 3 osoby.
Cesta do Zoo mala trvať asi hodinu a pol. Takže sme aj videli niečo z tohto ostrova...
Šoféruje sa tu na opačnej strane ako u nás, a teda cítiť, že tu kedysi boli ľudia z UK. Obieha sa tu... no tak zvláštne, lebo tu je jedna široká cesta a niekde úplne bez akýchkoľvek prihov a jednoucho sa ide... Na okraji cesty chodia pešo ľudia, ktorý niektorý sú klasicky oblečený (rifle a tričko), niektorí mali otrhané veci a boli úplne bosí (to bolo v okolí fariem), ale aj bicykle či študenti a študentky oblečené v rovnošatách.
Predaj je tu taký v štýle z priedomia terasy... Bolo tu oblečenie, hračky, zelenina a ovocie... Ale na rozdiel od karibiku sme nevideli zavesené mäso len tak na predaj či zavesené ryby na predaj.
 |
Varan. |
Sprievodca hovoril v angličtine a ja som v skratke prekladala do slovenčiny :) Niekedy už mám dojem, že toho viac pochopím v angličtien ako v slovenčine... Ale tak pochopili sme sa a to je základ.
Prvá zastávka mala byť zoo... Ak chodievate do zoo, tak si predstavíte nejakú bránu a steny a klietky a vstupné (to nebolo v cene výletu)... Ale tu bol nejaký pidi-domček z dreva, pri ktorom sedelo niekoľko ľudí... Vo filmoch takto vyzerajú miesta, kde sa kradnú orgány bez uspatia a vysielajú sa správy, že zmizla rodina na dovolenke :D
 |
| Chameleón si ide po paličke k nám. |
Je to miestny projekt, kde sa zapájajú ľudia z okolia a ako prvé uvidíte akoby veľké skleníky, kde si pestujú zeleninu pre svoju komunitu. Nás si vzala veľmi milá sprievodkyňa a celý tento projekt nám vysvetľovala, ako to pomáha komunite... A tiež, že nemajú určený poplatok, ale na konci výletu im môžeme dať dobrovoľný príspevok.
Šli sme po cestičke a pri stromoch nám ukázala dve akoby veľké kamene. Keď sme prišli do tieňa, videli sme dve obrovské korytnačky! Jednabola samček Rony, ktorý má 56 rokov! A druhá bola samička, ktorej sa však enchelo zobudiť a privítať nás... Tak ju sme nechali spať a Ronyho sme vyhladkali a vyfotili sa s ním.
Postupne sme videli aj menšie korytnačky... 2-mesačné... aj dokonca také, ktoré mali iba pár dní! To bolo také maličké! Sprievodkyňa vravela, že do určitého veku sú v ohrádkach, a potom ich pustia, aby chodili po zoo ako potrebujú.
Varana si v jeho výbehu môžete pozrieť, ale samozrejme, sa ho nie je možné dotýkať... Aj keď nás zbadal, už bol v strehu a pripravený zaútočiť... Takže ani ruky, ani telfóny nesmeli ísť nižšie, pretože je to veľmi rýchla jašterička, ktorá si vie si uchmatnúť, čo chce.
Ďalší bol chameleón. S tým bola riadna sranda, lebo samozrejme, vždy chcel byť čo najvyššie a tak chodil a chodil a kýval sa a zasa chodil... Tie oči pretáčal tak, že sa to nedá ani sledovať. Má to také mini nožičky, ktoré pomaly ani necítiť. Samozrejme, pri toľkej zábave prišla aj otázka, žeba to chcel malý domov... A samozrejme bola odpoveď, nie... Aj vy to tak máte, že s ktorým zvieratkom je sranda, všetko chcete domov? Je mi to smiešne, keď si predstavím, akú zoo by sme mali doma.
Pomaly sme sa presunuli na kŕmenie rýb, kde nám sprievodkyňa dala možnoxť ryby nakr'miť... Tie tiež budú následne vypúšťať aj do mora.
A nakoniec prišli ďalšie korytnačky, ktoré sme tiež mohli nakŕmiť. Tieto mali svoju nádrž a snažili sa ich chrániť, aby vyrástli a mohli byť tiež vypustené do mora. Ukázali sme si aj rozdiel medzi samičkou a samčekom - samec má väčší chvost a nemá na brušku dieru ako samica. Bolo to zábavné ako cez nos pľuli vodu... A keď jedlo skončilo, všetko zasa zmizli pod hladinou vody... Až to vyzeralo ako prázdna nádrž.
Po kŕmení sa síce dajú umyť ruky... Je tam veľká nádrž a môžete si pustiť tu vodu na ruky a trochu premyť. Ak chcete viac dezinfekcie, tú si pribalte so sebou na výlet.
Pri korytnačkách sú aj diery... Také väčšie... A ukrývajú veľké kraby... Treba byť pozorný a ticho, aby sa nezľakli.
To bola naša skúsenosť s miestnou zoo... Komunitným projektom...
Bol čas posunúť sa 'dalej do pralesa...
A tak sme šli...
Zastavili sme neďaleko na takej ceste z hliny/blata... Kde bolo sucho, tak sa šlo dobre... Ale kde ešte boli pozostatky po riadnej búrke, ktorá bola deň predtým... Tam bolo riadne blato.
Prales nebol ďaleko... Ale keď sme doň vošli, mala som pocit, že sa zmením na rybu a už dýcham vodu... Je tam neskutočne vlhko! Až to tak unavuje... Pralesov majú 4 a my sme boli v Jozani. Cez časť pralesa tu vedie drevený mostík, inak, ak si všimnete fotku, by sme sa tam nevedeli vôbec hýbať... Prales je počas obdobia dažďov zaplavený takmer celý, čo bolo vidno aj na pôde pod nami.
Pralesom kedysi viedol aj starší, výrazne jednoduchší chodník, ktorý už má iba svoje pozostatky. Taktiež tam tečie potôčik so slanou vodou. Ak sa potôčik rozvodní, je vody aj vyše mosta...
Od určitého roku dokonca vláda zakázala výrub v pralesoch... Miestny prdtým mohli rúbať drevo v pralese a vyrábali z neho to, čo potrebovali.
Boli tam aj študenti, ktorí sa zaúčali za budúcich sprievodcov :)
A poďme ďalej...
Náš sprievodca nás vzal z minibusu a prešli sme pár krokov... Zrazu tam bola taká diera medzi stromami... Ako keď sa u nás idete prejsť a zrazu sa medzi kríkmi urobí diera, cez ktorú viete prebehnúť do lesa... Tak tu sme vbehli do pralesa... Hneď na začiatku sa začali hrať opice! Fotoaparát si vedia ťiaež rýchlo uchmatnúť, takže pár fotiek a putoval do bezpečia tašky.
Nesmú sa chytať, kŕmiť, ani nič... Môžete len pozerať, ako veselo preskakujú na stromoch... Mamu opicu, ako kŕmi svoje malé... Malú opičku, ako padá pri snahe urobiť gymnastické vystúpenie... Veľkého opičiaka ako sedí a ma všetko úplne na háku... A jednoducho sa nechajte uniesť vystrájaním týchto opičiek.
Zanzibar má 4 druhy opíc a v tomto pralese sú práve 2 druhy - červené a čierne ( v skratke). Tieto hravé, červené, sú hneď na začiatku. Tie druhé sú veľmi plaché a schované...
Pokračovali sme ďalej a sprievodca nám ukazoval, aké stromy sú tam... Ako zo suchého lístia palmy sa dajú vyrábať strechy... Ako z palmy majú olej... A beľa 'dalších zaujímavostí, ktoré by ste mali vidieť aj vy... Ani sa to nedalo všetko zapamatať, naozaj sme mali skvelého sprievodcu :)
A tiež nám spomínal akého si mini-slona... A že toho je možné vidieť, len ak máme veľké šťastie... Tak sme pozerali a hľadali prosto slona... Jedinečný slon, ktorý žije iba na Zanzibare... Dajte si do vyhľadávania "zanzibar elephant" a budete prekvapení ako my! Zrazu nám ukazuje sprievodca nejakého čierneho potkana s nosom ako mravčiar a chlpaté... Áno, dobre čítate... Takže, ak v Zanzibare hľadáte slona, hľadáte niečo ako zvláštneho potkana... A etše sme videli aj druhého! Samozrejme všetko vďaka sprievodcovi, ktorý mal skvelý zrak a keď ho zazrel, hneď nám povedal, aby sme boli ticho a pomaly prišli a pozreli sa na "slona".
Fotku som ani nestihla urobiť, je to ozaj plaché stvorenie a navyše, to by som musela mať ozajstný kvalitný fotoaparát a nie iba mobil.
Nakoniec sme videli aj tie čierne opice... Tiaž boli opodiaľ a bolo potrebné byť ticho, pretože tiež boli plaché.
Opice sa živia rôznym ovocím a čo nájdu... Dokonca aj tým riadne nakvaseným ovocím na zemi, z ktorého im je potom veselo...
Určite skvelý zážitok a treba to vidieť!
Po ceste späť sme skoro všetci odpadli od únavy z toho tepla a vlhka... A ešte nám aj zapršalo, tak sa vzduch naplnil ešte viac vodou...
Ak nič iné, tak aspoň takýto výlet ako my si dajte tiež.
Okolo 14tej miestneho času sme prišli na hotel a stihli sme ešte aj obed :)
So sebou si určite vezmite vodu, veľa vody... A nikde neboli toalety, lebo ste vlastne stále v prírode... V pralese... Takže tiež sa musíte nejak nastaviť, že tam toalety nie sú... V zoo možno aj sú, ale nepýtali sme sa, keďže sme nikde nevideli žiaden nápis či obrázok označujúci toaletu.
Popoludnie sme už trávili na pláži :)
Ďakujem za prečítanie a do komentára mi dajte Vaše skúsenosti s výletmi v Zanzibare :)
Vopred ďakujem aj za zdieľanie môjho článku :)
Viac fotiek na mojom profile TU.
