PARTY: Rýchla strašidelná výzdoba na oslavu z toho, čo sa doma našlo... a prekvapilo!

 

Najprv boli rôzny strašidelné plány a drahý našiel aj rôzne lebky, pomník,y dokonca nejaké plátno, čo dáte do okna a vyzerá to, že mát máte doma duchov... závesných duchov na pohyb... a jednoducho všetko, čo by mňa a väčšinu hostí dostalo z domu (veľmi sa smejem pri tejto predstave, ako všetci utekáme).

Keďže je to detská oslava a mali prísť aj dve štvorročné deti, tak nebolo možné sa až takto vyblázniť na strašidlách. Za čo som aj rada, lebo by som šla ozaj niekam na víkend preč.

Bolo rôzne veľa nápadov, ktoré som mala... na ktoré sme nemali veci. Ďalšie nápady, ktoré som našla... ktoré som ale nevedela urobiť. Až sa niečo podarilo!

Najprv som mala kovové vešiaky a starú plachtu, že urobím bielych duchov... No vešiaky boli tenké, plachta ťažká, bolo skôr niečo divno hranaté... Akoby som nevdela vysušiť plachtu normálne (zasa sa musím smiať). Drahý sa na tom veľmi bavil, ako to vyzeralo. 

Nakoniec som vzala staré ponožky, čierne silonky a začala som čosi robiť... Veci som pripravovala po 22hej hodine, keď malý spal a v TV šiel naozaj film povzbudzujúci "kreativitu" o vojne a ako v nej ľudia zomierajú a nakoniec si tam zabili vlastných šesť nádherných detí a seba tiež, pretože si nedokázali predstaviť iný svet bez... Veď viete koho... Jasné, že zo strašidiel akosi nič nebolo a ani nevychádzali, veď pri takomto filme... Aj keď takéto filmy si treba pozrieť, pretože aj keď ukazujú realitu ešte veľmi mierne, aj tak sú ťažké a človeku sa rozum zastavuje, ako takto niekto mohol rozmýšľať... No ak potrebujete kreatívnu chvíľku, tak to vôbec... Všetky nápady to úplne zabije. Potom ešte išiel nejaký ďalší film a už sa mi nejaké strašidlá aj podarili... Akési strašidelné chobotnice sa zavesili nad bar. Drahý mal skvelý nápad, prilepiť tomu ešte nejaké oči ako z filmu Matrix. Tak sa to tam pridalo a vyzeralo to v štýle tých chobotníc z tohto filmu... Akurát na rýchlu nôtu, aby to bolo vyzdobené do oslavy. Určite by sa ti dalo aj lepšie premyslieť, no čas nepustí a bolo treba sa hnúť s ďalšou časťou výzdoby.

Mala som ponožky a najprv to mali byť strašidelný snehuliaci, potom malý duchovia a nakoniec sa mi z toho podarila pavučina. Drahý mal vytriedené ponožky, ktoré by aj tak skončili v koši, tak som každú rozstrihla na štyri časti a postupne ich rozprestrela zošila do tvaru pavučiny. Zopár vytriedených ponožiak som mala aj ja, tak som tie svoje menšie tiež rovnako rozstrihla a spevnila stred pavučiny.

Keď bola pavučiny hotová, bolo potrebné naťahať špagát, na ktorý by sa pavučina zavesila. A začalo behanie po dome kade-tade, aby sa natiahli šnúry pre pavučinu.

Ale podarilo sa! Na pavučinu sa ešte po vešali vyrobený duchovia,  kúpené ozdoby a ďalšie drobnosti. 

Pavučina vysela rovno hosťom nad hlavami, keď sedeli za stolom, ale bola dosť vysoko, takže nikomu nevadila ani pri chodení. Naschvál bola nad stolo, aby náhodou deťom či starším deťom nenapadlo skúšať, aké je to pevné, alebo skákať a chytať ozdoby... Prerábať strop ešte nemusíme a svetlo nad barom by to isto nezvládlo... To by padlo prvé.

Ešte stále som chcela vytvoriť nejakého ducha... Ale akosi dochádzal materiál, nápady a hlavne čas! A vytvoril sa Bob! 

V ten týždeň prišli aj nejaké balíčky a ešte som nerozstrihala tie vzduchové vačky, ktoré vyplňajú krabice. Tak som ich napchala do bieleho trička, zo siloniek urobila ruky a na konci navliekla rukavice... Na hlavu sa dala čiapka... Drahý chcel oči, že nejaké veľké a strašidelné...

Tak som neičo vystrihla, aby to bolo vidno... Drahý sa neskutočne smial, keď to videl a Boba volal už iba pán mýval. Bob sedel na gauči a nbiektorí hostia si ho všimli, až keď si tam sadli. Bob síce nepovedal celý čas ani slovo, ale pobavila viacerých vrátané detí. Na oslve má byť predsa zábava. 

Ako posledné sa v deň oslavy už len nachystali stoly. Máme jeden rozkladací na catering a tento rok som ich dala spolu s naším, aby sa vytvoril jeden veľký štvorec a všetci sa navzájom videli. Nateraz sa mi toto rozmeistnenie osvedčilo úplne najlepšie zo všetkých osláv.

Keď som naposledy mala tvar "T", tak aj tak všetci chceli byť akoby pri hlavnom stole, takže niektorí chtiac-nechtiac zostali bokom. Neviem, či sa nám zmenšujú stoly, alebo pribúdajú ľudia... Musím však myslieť aj na to, aby si každý vedel sadnúť k hlavnému stolu. Tu to akosi ťahá všetkých.

Tiež sme mali variantu, že sa pri hlavnom stole ľudia vystriedajú, ak budú chcieť jesť a bude sa sedieť aj na gauči a v kreslách... Ani táto varianta sa u nás neosvedčila, pretože znova akosi každý len k tomu hlavnému stolu chel ísť a tam sa najesť, tam si dať kávu, tam sa zarozprávali...

Pripravila som si aj malý stôl pri gauči, kde deti dostali poháre a svietiace doplnky. A bolo to aj skvelé miesto pre spoločnú fotku s tortou... Tortu som už zverejnila a viete si ju pozrieť v predošlom článku.

Na hlavnom stole som pripravila veľa pochutín a maškŕt, slané aj sladké, sušené ovocie, lentilky, gumených medvedíkov, aj chipsy a slané chrumky a ďalšie... Jedlo bolo na bare a každý si vzal, ako bol hladný. Keďže som nechcela behať počas oslavy po rlzne pochutiny, vyriešila som to hneď takto od začiatku. A mali sme aj perníčky v tvare kostičiek veľkých a aj maličkých, boli aj slané kostičky z cesta na vínové koláčiky a posypané rôzne makom, soľou a čiernou soľou. 

Koláče nedávam a na oslavu ich nikdy nerobím, keďže sa vždy robí minimálne dvojposchodová torta. 

Program akcie je v podstate vždy rovnaký:

15:00h príchod a gratulácie, preto je blízko pri vchode priestor na fotenie sa s oslávencom,

15:30h postupne sa vyťahujú z trúby jedlá, aby sa postupne každý najedol,

17:00h začína sa hrať hra (tá trvá do 30min)

17:30h spievame a nesie sa torta, ktorú oslávenec sfúkne, fotenie, každý dostane kúsok či dva z torty a prípadne sa robí aj kávička, kto ešte chce,

18:00h už iba voľná zábava (ak niekedy ešte čakáme na meškajúcich, tak sa hra vie posunúť až na 18:00h, a teda všetko sa posunie o hodinku neskôr).

Končíme podľa toho, ako sa nám chce... Niektoré oslavy končia po polnoci a iné už pred 22:00 hodinou. Predsa len, každý má ešte povinnosti, prácu, vystúpenie, pohotovosť... 

Aj táto oslava skončila s kopou fotiek, ktoré sa hádžu do whatsup skupiny, ktorú vždy pripravím pre hostí a všetkých do nej pridám. Tak každý, kto fotí, to môže rovno zdieľať pre všetkých a nemusím tak prezdieľavať kopec fotiek hore-dole, aby každý dostal všetky fotky.

Tým, že hostia sa vedia meniť, tak sa na každú oslavu vytvára nová skupina. Ale už pozerám aj po ďalších možnostiach, no musím zohľadniť aj to, čo okrem whatsup majú všetci hostia a s čím vedia pracovať.

Ďakujem za prečítanie a dajte mi do komentára Váš nápad, čo už ste možno vyskúšali, alebo čo Vás napadlo pri čítaní, ako sa takáto oslava dá vylepšiť.

Teším sa na Vás pri ďalšom článku.